DMO
4. septembra 2012 sa po prvý krát oslavuje svetový deň DMO (detská mozgová obrna)!
Aj táto diagnóza vo forme spastickej kvadruparézy žiaľ patrí k nám.
Vyberám z našej správy vyjadrenie lekárky: (máj 2012)
HK: tonus vyšší, sila symetrická, aktívna a pasívna hybnosť bilaterálne v norme rr. C5-8 vyššie s rozšírenou reflexogénnou zónou, symetrické, Py iritačné jj-Juster pozit.
DK: tonus vyšší, aktívna aj pasívna hybnosť bilaterálne v norme, rr. L2-S2 živé až polykinetická odpoveď, Py iritačné jj-extenčné-Sicard pozit. bilat., Chaddoc, Oppenheim, Gordon zdá sa pozit., flekčné-Rossolimo pozit.
Polohové testy-bráni sa: trakčný test: priťahuje sa symetricky, hlavičku udrží, v sede pozit, príznak pásovca-pr. axiálnej hypotónie, Landau: chrbátik oblúkovo ohnutý, vis v podpaží: DKK semifektované, do špičiek. V polohe na brušku- hlavičku pretočí zo strany na stranu, plazenie po brušku pri vyšetrení nepreviedol, pri vyšetrení minimálna snaha samostatne sa pretočiť, aj s pomocou.
Záver: Spastická kvadruparéza, axiálna hypotónia, dyskránia- plagiocefália, ťažká psychomotorická retardácia 2.-3- trimenon, porucha okulomotoriky
V skratke Vám o nej niečo všeobecné napíšem. Vyberám z článkov z netu.
Detská mozgová obrna (DMO) nie je ochorenie ako také, je to súhrn príznakov, ktoré vznikajú následkom poškodenia nezrelého mozgového tkaniva, či už v období počas tehotenstva, počas pôrodu, alebo v bezprostrednom období po narodení.
Táto diagnóza je stanovená prevažne u detí predčasne narodených, alebo u detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou (pôrodná hmotnosť pod 2500g tvorí až 50% prípadov). Ako príčina DMO sa môže uplatniť množstvo faktorov už počas vnútromaternicového vývinu, alebo počas pôrodu a bezprostrednom popôrodnom období. Počas tehotenstva sú rizikovými faktormi pre DMO infekcia matky, porucha funkcie placenty, rôzne chronické ochorenia matky, ale aj viacpočetné tehotenstvo, menej často geneticky podmienené syndrómy. Počas pôrodu a v krátkom období po narodení predstavuje riziko dlhotrvajúci pôrod, zhoršená adaptácia po narodení- ťažkosti s dýchaním, pridružené infekčné ochorenie, ale aj porucha príjmu potravy, silná žltačka a pod.
DMO sa prejavuje už vo včasnom veku ako poruchy vývoja hybnosti, poruchy zraku a sluchu, obmedzenie mentálnych schopností, poruchy správania, ale aj záchvatové epileptické stavy. Z rôznorodosti prejavov a ťažkostí spojených s touto diagnózou vyplýva potreba multidisciplinárnej starostlivosti, čo vyžaduje spoluprácu detského neurológa, psychológa, logopéda, ortopéda a rehabilitačného pracovníka.
Deti s DMO je potrebné dlhodobo neurologicky sledovať z viacerých príčin. Pri DMO postupne dochádza k obmedzeniu pohyblivosti v dôsledku zvýšeného svalového napätia a následne skracovania šľachového systému. Týmto zmenám je možné predísť včasnou rehabilitáciou, v pokročilejších štádiách prichádza do úvahy liečba botulotoxínom. Ďalším aspektom neurologickej starostlivosti je výskyt epileptických záchvatov u pacientov s DMO, čo vyžaduje dlhodobú protizáchvatovú liečbu, sledovanie EEG, ako aj kontroly krvných testov.
Deti s DMO vyžadujú často individuálny prístup pri vzdelávaní a zaradení do bežného života, na čom sa podieľajú v spolupráci psychológ a špeciálny pedagóg.
Autor článku: MUDr. Zuzana Kudziová
Dátum vydania: 05.09.2006
http://www.zzz.sk/?clanok=1290
Čo je veľmi smutné na Slovensku sme sa stretli s veľkou neochotou vzájomnej spolupráce lekárov, nie sú ochotní konzultovať svoje postrehy, výsledky vyšetrení a hlaďať spoločne riešenia ako zlepšiť zdravotný stav a kvalitu budúceho života detičiek s DMO. Sami si píšu v odborných článkoch, aká je spoluprácia medzi nimi podstatná, ale sú to len prázdne slová.
Pravdaže nechcem zovšeobecňovať sú aj lekári, ktorých si vážime a sme im nesmierne vďační za pomoc, ale žiaľ veľa ich nie je…
MUDr. Katarína Okáľová
II. Detská klinika SZU a DFN, Banská Bystrica
Detská mozgová obrna (DMO) je nešpecifický popisný termín pre poruchu motorických funkcií, ktorá je zjavná vo včasnom veku a je
charakterizovaná zmenou svalového napätia – zvyčajne spasticitou, prítomnosťou mimovoľných pohybov, ataxiou, alebo ich kombináciou.
Vyvolávajúca príčina má za následok poškodenie mozgu a nie je epizodická alebo progresívna. Plný motorický deficit môže byť
evidentný až po 3. – 4. roku života. Porucha intelektu, správania a senzorický deficit môžu sprevádzať DMO, aj keď nie sú zahrnuté do
diagnostických kritérií.
Detskú mozgovú obrnu (DMO) definujeme
ako neurovývojové neprogresívne postihnutie motorického
vývoja dieťaťa, ktoré vzniklo na podklade
prebehnutého (a ukončeného) prenatálneho, perinatálneho
alebo včasne postnatálneho poškodenia
vyvíjajúceho sa mozgu, ktoré je často sprevádzané
narušenou percepciou, kogníciou, komunikáciou,
správaním, epilepsiou a sekundárnymi muskuloskeletálnymi
problémami (3, 6).
DMO je neprogresívne, ale vo svojich prejavoch
nie nemenné postihnutie.
Prevalencia: 2 – 3/1000 živonarodených detí,
z toho u 1 sa jedná o závažné postihnutie. Viac ako
polovica ťažko postihnutých detí pochádza z vysokorizikovej
skupiny nedonosených detí s pôrodnou
hmotnosťou pod 1500g (3).
Formy DMO
1. Spastická forma – 65 %; postihnutý je centrálny
motoneurón, podľa miesta postihnutia sa delí
ďalej na formu diparetickú (30 %), ktorá je typická
pre nedonosené deti ako dôsledok periventrikulárnej
leukomalácie, hemiparetickú (30 %),
ako stav po ložiskovej ischémii a kvadruspastickú
(5 %), ktorá vzniká v dôsledku závažnej
asfyxie, je najvážnejšia, má najhoršiu prognózu
a najvyššiu komorbiditu čo sa týka epilepsie
a mentálnej retardácie. Prognóza epilepsie
u detí s DMO obyčajne nie je dobrá, podarí sa
skompenzovať asi 1/3 pacientov. Pre spastickú
formu je charakteristické zvýšenie svalového tonusu,
sú zvýšené šľachovo-okosticové reflexy,
pretrváva Moorov reflex, je vysoká tendencia
ku flekčným kontraktúram a skolióze najmä pri
zanedbanej rehabilitácii, častý je strabismus.
2. Dyskineticko-dystonická forma, resp. extrapyramídová
forma – 20 %; má dva subtypy:
hyperkinetická, kedy dominujú masívne, nápadne
neúčelné mimovoľné pohyby vo forme atetózy
s postihnutím akrálnych častí končatiny, alebo
chorei, ktorá postihuje proximálne svalové skupiny.
Niekedy sa ťažko odlíši od myoklonu. Druhý
podtyp je dystonická forma, ktorá predstavuje
udržovanú tonickú kontrakciu celej končatiny
alebo trupu, niekedy sa pridruží aj tremor. Postihnuté
sú bazálne gangliá. Úvodne sa prejaví
ako hypotonický syndróm, sú prítomné výrazné
úľakové reakcie, pretrváva Moorov reflex, dieťa
má ťažkosti so saním. Prvý príznak býva nadmerné
dystonické otváranie úst, prítomné je výrazné
slinenie, v 3. – 4. trimenone sú nápadné mimovoľné
pohyby, ktoré sa zvýraznia pri emóciách;
postihnutie je obvykle symetrické na všetky štyri
končatiny, ďalej sú typické ťažkosti s artikuláciou
a prehĺtaním. Plne rozvinutý klinický obraz je po
1. – 3. roku života. Mentálne schopnosti sú obyčajne
normálne alebo ľahko znížené. Klasická
Perlsteinova tetráda neskorého štádia jadrového
ikteru: atetóza, percepčná porucha sluchu pre vysoké
tóny, supranukleárna paréza pohľadu nahor
a hypoplázia skloviny rezákov je dnes vzácna.
3. Ataktická forma – 5 %; postihnuté je cerebelum,
nástup je postupný, úvodne sa prejaví ako
hypotonický syndróm, apatia, neprospievanie,
strabismus, prehlbuje sa psychomotorická
retardácia, niekedy sú prítomné autistické rysy,
typické je štvornožkovanie na širokej báze
s divergenciou kolien, oneskorovanie chôdze,
intenčný tremor, ataxia, hypermetria, frekventné
pády bez obrannej reakcie, manifestácia tejto
formy je zrejmá medzi 1. – 2. rokom, niekedy až
v 3. rokoch.
4. Zmiešané formy (2,3) – pre pacienta je vždy
dôležitejšie urobiť podrobnú funkčnú analýzu,
ktorá je základom liečby a je dôležitejšia ako
samotná klasifikácia.
Terapia
Základom je včasná rehabilitácia, jej nosnou
zložkou je liečebná telesná výchova (LTV). Najčastejšou
metodikou LTV používanou u nás je metodika
Vojtovej reflexnej lokomócie, hlavne v 1. roku života,
neskôr sa obyčajne zaraďuje Bobath koncept. Ďalšie
metodiky sú viac doplňujúce (Kabat, Freeman,
prvky jogy, hipoterapia...). Prostriedky fyzikálnej
liečby (magnetoterapia, laser...) a hydroterapia doplňujú
LTV s hlavným cieľom úpravy svalového napätia
v zmysle plus, alebo mínus. V liečbe priaznivo
pôsobí aj akupunktúra, ktorú je možné vykonávať
klasicky, alebo laserom. Rehabilitačná liečba sa vykonáva
ambulantne, formou rehabilitačných pobytov
v rôznych zariadeniach (nemocnice, sanatóriá,
detské integračné centrá...) alebo formou kúpeľnej
liečby, ktorú je vhodné zaraďovať pravidelne. Vždy
je dôležitá sústavnosť a trpezlivosť, rehabilitácia je
prakticky celoživotná.
Systémová perorálna farmakoterapia sklamala;
používajú sa lieky potláčajúce spasticitu –
baklofén, benzodiazepíny a pod., podobne medikamentózna
liečba dyskinéz nie je veľmi účinná. Pri
nedostatočnom účinku perorálnej liečby je možné
u pacientov s generalizovanou spasticitou použiť aj
intratekálnu aplikáciu liečiva (baklofén) z rezervoára
uloženého podkožne. Prínosná je aj lokálna aplikácia
botulotoxínu A do spastických svalov v kombinácii
s intenzívnou rehabilitáciou.
U detí s výraznou spasticitou je dôležitá spolupráca
s ortopédom a ortopedickým protetikom,
používajú sa pomocné prostriedky – ortézy
končatinové, ortézy chrbtice, ortopedické topánky...
Je potrebné včas zvážiť operačný zákrok, najlepšie
v predškolskom veku. Menej často sa robia neurochirurgické
operačné zákroky – selektívna zadná
rhizotomia na redukciu spasticity a veľmi vzácne
u pacientov s dystonickou formou stereotaktické zákroky
na pallidálnych jadrách.
Komplexná problematika detí s DMO vyžaduje
spoluprácu viacerých odborníkov: neurológ, rehabilitačný
lekár, fyzioterapeut, ortopéd, ortopedický
protetik, psychológ, logopéd, foniater, oftalmológ
a i., s náväznosťou na sociálnu výpomoc a špeciálnu
pedagogiku (2, 3, 6, 7).
Celý článok nájdete na http://www.solen.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=3353&magazine_id=4
Tuna opäť nastal odklon od teórie k praxi. Totižto ortopéd nás vyradil zo svojho sledovania ešte pred Maximkovým prvým rôčkom s tým, že je všetko v poriadku. Čo je pri dieťatku s DMO absurdné.
